Tulský Tokarov vz. 1933 (TT 33) bola prvá samonabíjacia pištoľ prijatá do výzbroje Červenej armády a používaná vo významnejšom množstve. Používal ju predovšetkým dôstojnícky zbor, vojenská polícia a v určitej miere aj tankisti alebo letci.
V Sovietskej armáde bola v 50. rokoch nahradená pištoľou Makarov.

Vznik
Tokarev TT 33 vychádza zo svojej predchodkyne TT 30, ktorá vychádza z amerických pištolí Colt. Tieto zbrane boli vyvinuté s cieľom nahradiť už zastarané revolvery Nagant. To bolo dosiahnuté až po 2. svetovej vojne, keď mala pištoľ svoju bojovú kariéru v Červenej armáde už za sebou.

Opis
Zbraň sa nápadne podobá americkému Coltu, z ktorého vo veľkej miere vychádza, avšak vo vnútornom mechanizmus došlo k viacerým zmenám. Pretože bola povrchová úprava (vzhľadom k vojne) dosť zanedbávaná pôsobia takmer všetky kusy hrubším dojmom. Zbrane predvojnovej a povojnovej produkcie (iba nepatrné množstvo v porovnaní s vojenskou produkciou) sú výrazne lepšie spracované, napriek tomu sa nemôžu rovnať povrchovou úpravou zbraniam z iných štátov sveta (výnimkou je snáď iba 94 Shiki Kenju). Ide sa o odolnú zbraň. Odolnosťou a spoľahlivosťou značne prevyšuje takmer všetky zbrane 20. storočia a aj na dnešné pomery je dosť spoľahlivá.
Používa sovietsky náboj 7,62×25 mm: z pištoľovej hlavne 120mm energia 630Joule (z 2-krát dlhšej samopalovej cca. 900Joule), čo je najviac z bežných armádnych pištoľových nábojov: viac ako 9para Wehrmachtu, dokonca viac ako .45ACP US Army. Vzhľadom k malému prierezu projektilu: priebojnosť je najvyššia z bežných pištoľových striel: prebije aj väčšinu dnešných nepriestrelných viest (spoľahlivo do kategórie III), spoľahlivo aj na veľkú vzdialenosť prebije aj štandardnú kevlarovú helmu US Army – ako jediný medzi bežnými pištoľovými nábojmi. Svojou charakteristikou (tj.: prebytkom kinetickej energie) patrí tento náboj skôr medzi karabínové náboje.
Zaujímavosťou je, že pištoľ nemá poistku, čo je pri strelnej zbrani veľmi neobvyklé. Aj napriek skutočnosti, že na pištoli poistka ako samostatná súčiastka nie je, zaistenie zbrane sa dá vykonať nastavením kohútika do poistnej polohy.

Vnútorná konštrukcia
Samo nabíjacia funkcia u pištole TT 33 je zaisteným spätným záklzom hlavne s núteným poklesom. Tento systém je síce obvykle určený pre výkonnejšie náboje než je 7,62×25 Tokarev, napriek tomuto zbraň funguje úplne spoľahlivo. Jedným z vylepšení oproti už zmieňovanému Coltu je vyfrézovanie vývodiek nábojov do zbrane (konkrétne do vynímateľnej súčiastky). To umožňuje podávanie nábojov nezávisle od vývodiek zásobníka, ktoré sú veľmi zraniteľné. Ich poškodenie je jednou z najčastejších príčin zlyhania samonabíjacích zbraní.
Veľmi evolutívne je riešené kontajnerové uloženie bicieho kohútika a jeho súčiastok. Celé ústrojenstvo (kontajner) je možné po odsunutí uzáveru vybrať rukou. Pružina kohútika je uložená v kohútiku a podoprená čapom. Oproti pištoli Colt 1911A-1 je TT-33 užšia,ľahšia a jednoduchšia. Celkovo sa konštruktér inšpiroval viacerými modelmi zbraní, ktorých skĺbením vytvoril na svoju dobu jednoduchú, veľmi funkčnú zbraň.

Varianty
Okrem základnej verzie existuje mnoho kópií s minimálnymi úpravami. Tu sú tie významnejšie:
čínska typ 51
juhoslovanská M68

Tokagypt
Najvýznamnejšou zbraňou vychádzajúcou z TT 33 je Tokagypt. Je to zbraň maďarská. Maďarskí konštruktéri vykonali niektoré úpravy, predovšetkým rekonštrukciu na náboj 9 mm Luger. Takto upravenou pištoľou bola vybavená egyptská polícia.

(С) Wikipedia