Mikojan-Gurevič MiG-29 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-29) (v kóde NATO: «Fulcrum») je nadzvuková stíhačka 4. generácie sovietskej výroby, resp. je to jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo, určené k ničeniu nepriateľských lietadiel a k vybojovaniu vzdušnej nadvlády v pásme frontu a v blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok.
Má limitovanú schopnosť útokov na pozemné ciele nepriateľa, a to iba bombami, neriadenými raketami a kanónovou palbou za priamej viditeľnosti.

Vývoj
MiG-29 bol vyvinutý na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením Rostislava Apollosoviča Beľakova. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal so spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul i MiG-23 a MiG-27. Mal nahradiť zastarávajúce stroje MiG-21 a byť potenciálnym súperom strojov F-15, F-16, F/A-18 Hornet. Nová požiadavka sovietskeho generálneho štábu na tzv. PFI (Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ – perspektívny frontový stíhač) z roku 1972, vyžadovala potrebu dosahovať rýchlosť najmenej 2 Machy, dobré manévrovacie schopnosti, veľký dolet, možnosť používať neupravené vzletové plochy a silnú výzbroj. Čoskoro sa začal vývoj v spolupráci s konkurenčnou kanceláriou Suchoj v Aerodynamickom inštitúte v Moskve. V priebehu krátkej doby sa však ukázalo, že stroj bude finančne nesmierne náročný na to, aby mohol byť produkovaný vo veľkých sériach ako jeho predchodcovia. Preto bol projekt PFI rozdielny. Začalo sa pracovať na dvoch verziách ťažkej (z ktorej napokon vznikol Suchoj Su-27) a ľahkej (zodpovedajúci americkému F-16), na ktorej pracovala kancelária MiG. Výsledný prototyp známy ako Výrobok 9 bol priamy predchodca MiGu-29. Práce na ňom sa začali v roku 1974, pod vedením šéfkonštruktéra Michaila Romanoviča Valdenberga. Zvolená konfigurácia nového MiGu bola na tú dobu typická a mala výrazné črty nedávnych britských a amerických projektov. Preto niektorí západní konštruktéri obvinili sovietske OKB z kopírovania. Skutočnosť je však taká, že MiG-29 je v detailoch veľmi odlišný od konštrukcie súčasných západných stíhacích strojov. Jeho zrezané dvojité chvostové plochy, doširoka sa zväčšujúca nábehová hrana koreňa krídla a trupu podieľajúca sa na vytváraní výsledného vztlaku a široko rozostúpenými motormi sú do značnej miery unikátne. Leteckí konštruktéri na celom svete vychádzajú pri navrhovaní svojich lietadiel z podobných požiadaviek a často ich aj riešia podobným spôsobom, pretože dané riešenie často býva najlepšie alebo dokonca jediné možné.
Pri konštrukcii stroja MiG-29 sa nikdy neuvažovalo o inom usporiadaní, ako o dvojmotorovej koncepcii, ktorá zabezpečovala vyhovujúci pomer hmotnosti a ceny k vyššej bezpečnosti a výdrži v bojových podmienkach. Stroj môže pri vysadení jedného z motorov pri štarte naďalej naberať rýchlosť a stúpať. Má výhodný pomer výkonov motorov k hmotnosti. Zníženie hmotnosti draku bolo dosiahnuté širokým použitím kompozitných materiálov a ľahkých zliatin hliníka a lítia. Ich použite spolu s možnosťou zvarovania jednotlivých častí umožnilo veľké úspory hmotnosti. Celková konštrukcia draku je taktiež zameraná na predĺženie životnosti kriticky namáhaných častí a jeho jednoduchšiu výrobu vyžadujúcu nižší počet výrobných cyklov. Lietadlo je optimalizované pre lety s veľkým uhlom nábehu, čo umožňuje pilotovi v plnej miere využiť vytvorený vztlak pri manévrovaní a podstatne zlepšuje obratnosť a znižuje polomer zatáčok. Vztlak je pri MiGu-29 vytváraný celým povrchom stroja, k čomu tvar trupu prispieva až 40%, čím tiež odľahčuje krídla a spôsobuje ich menšie plošné zaťaženie. Koncepcia vyžadujúca vysoký vztlak trupu si vyžiadala široké rozostavenie motorov, čo taktiež zvyšuje odolnosť stroja v boji a takisto zlepšuje možnosti osadenia podvozku dostatočne ďaleko od stredu trupu. Aj keď táto konfigurácia zhoršuje ovládateľnosť pri lete s jedným motorom, stroj prešiel skúšobnými testami a vykazoval schopnosť vyštartovať aj pristáť na jeden motor. Konštruktéri MiGu-29 sa dlhú dobu zaoberali usporiadaním jednotlivých prvkov tak, aby mal stroj čo najväčšiu priečnu i pozdĺžnu stabilitu v priebehu letu s vysokým uhlom nábehu. Pozorne sa zvažovalo umiestnenie zvislých chvostových plôch, aby bola vždy aspoň jedna vždy dobre obtekaná vzduchom, bez ohľadu na bočný sklz stroja. Takto od seba vzdialené smerovky sú taktiež lepšie pri letoch vysokou rýchlosťou. Oproti jeho predchodcom je MiG-29 ťažké uviesť a udržať v plochej vývrtke. Jej vybranie, napríklad po strate rýchlosti, je jednoduché, stačí uviesť riadiacu páku do neutrálnej polohy.
6. októbra 1977 absolvoval MiG-29 svoj prvý skúšobný let, pilotoval ho skúšobný pilot Alexander Fedotov. Celkom bolo vyrobených 13 prototypov. Na prvom prototype prebiehali skúšky celkových výkonov, ovládateľnosti a rozbor možného zaťaženia konštrukcie. Pravdepodobne tento kus bol odhalený americkými špionážnymi družicami. Ďalšie 3 prototypy boli zničené pri nehodách spojených s problémami nových motorov. Prvých 21 predsériových strojov malo nový lomený kryt rádiolokátoru a mierne modifikovaný podvozok. Stroje boli taktiež doplnené aerodynamickým padákom, ktorým sa dopĺňali prehrievané brzdy kolies. Napriek tomu, že mali prvé prototypy problémy s motormi, začala sa sériová výroba MiGov-29B v súlade s plánom.
Sovietske letectvo ho začalo používať v roku 1983. Prvé zmienky v západnej tlači sa o ňom objavili už v roku 1979. Po prvýkrát bol západnej verejnosti predstavený vo Fínsku v roku 1986. Na leteckom dni vo Farnborough v Anglicku očaril svojimi výkonmi a letovými vlastnosťami aj odborníkov. MiG-29B sa vyrábal v niekoľkých verziách, vrátane dvojmiestnej. Bol exportovaný do väčšiny krajín Varšavskej zmluvy. Vyrobených bolo celkom vyše 1 600 kusov. Dodnes sú stroje MiG-29 naďalej zlepšované a obnovované.

Konštrukcia
MiG-29 je samonosný, dvojmotorový hornoplošník. Trup tvorí celokovová škrupina. Časť povrchu je tvorená z kompozitných materiálov. Použité je moderné riešenie prechodu medzi krídlom a trupom, uhol šípovitosti, ktorý je pri trupe 77° inak 36°, čo má kladný dopad na ovládateľnosť stroja. Systém vztlakových klapiek a slotov tieto vlastnosti ešte viac umocňuje. Medzi dvojitými zvislými chvostovými plochami sa nachádza aerodynamický brzdný štít a padák, ktorým sa skracuje dojazd lietadla pri pristávaní. Stroj je vybavený trojpodperovým zaťahovacím podvozkom. Jeho kolesá s veľkým priemerom mu tak umožňujú štart i z nespevnených poľných letísk. Predná podvozková noha je dvojkolesová a zaťahuje sa smerom dozadu, zadné sa sklápajú dopredu, pričom sa otáčajú o 90°. Ich šachty sú umiestnené na okraji motorových gondol. Vnútorné nádrže stroju umožňujú niesť 3 300 kg paliva, čo pri jeho veľkej spotrebe dvoma motormi RD-33 postačujúce iba na kratšie vzdialenosti. Stroj však môže niesť prídavné palivové nádrže. Pri štarte a pristávaní používa ako ochranu pred nasatím cudzích predmetov do motora nasávacie otvory nachádzajúce sa v hornej časti rozhrania krídel a trupu. Vzduch sa cez ne nasáva, ak je zaťažená predná podvozková noha. Riadenie zabezpečuje hydraulický posilňovač, stroj nemá plne automatického pilota podobne ako, napr. Su-27. Pred pilotom sa nachádza multifunkčný prehľadový head-up display. Lietadlo je vybavené dopplerovským radarom typu N-019, ktorý však nesplnil očakávania ruského letectva a bol modernizovaný a nahradzovaný typom N-019M a neskôr typom N-010 Žuk M, so schopnosťou sledovať viacero cieľov a účinne na ne viesť paľbu bojovými prostriedkami lietadla. Nedostatky radaru čiastočne kompenzuje infračervený navádzací radar IRST S-31E2 KOLS, ktorého snímače sú umiestnené v priehľadnom výstupku pred kabínou. Toto zariadenie dokáže navádzať riadené strely bez toho, aby bolo potrebné zapnúť radar. Čím sa podstatne zvyšuje utajenie činnosti v oblasti použitia nepriateľskej protivzdušnej obrany. Ako pasívna ochrana slúžia vrhače dipólových odrážačov a pyrotechnických klamných cieľov v chvostovej časti lietadla. MiG-29 je vybavený vystreľovacím sedadlom K-36DM.

Výzbroj
Stroj je vyzbrojený vstavaným 30 mm kanónom GŠ-30L. Ide o najľahšiu zbraň vo svojej kategórii na svete, ktorá bez munície váži iba 46 kg. Zásoba streliva je 150 nábojov. Stroj môže niesť na troch závesníkoch pod každým krídlom najrôznejšie varianty riadených striel vzduch-vzduch, napríklad R-27, R-73, R-60MK, ako aj množstvo laserom navádzaných striel vzduch-zem, či konvenčných bômb, celkovo do hmotnosti 3 500 kg. Verzie dodávané krajinám Varšavskej zmluvy boli prispôsobené niesť aj nukleárne zbrane.

MiG-29 v česko-slovenskej/českej armáde
Dodávky česko-slovenských lietadiel MiG-29 prebiehali od jari do jesene 1989. Prvé lietadlo, ktoré pristálo na letisku v Žatci, bol MiG-29UB (4401). Po prílete bol prevzatý plk. Vaškom a pplk. Häckelom a dňa 24. apríla 1989 bol zalietaný.
Celkom vtedy dostalo naše federálne letectvo 18 lietadiel MiG-29A (Izdelije 9.12) s evidenčnými číslami 7501, 7702, 8003, 8304, 8605, 8906, 9207, 9308, 3709, 3810, 4012, 3911, 5113, 5414, 5515, 5616, 5817 a 5918 a dve cvičné lietadlá MiG-29UB s evidenčnými číslami 4401 a 4402 (neskôr polovica pripadla pri delení federálnej armády Slovensku). Nové stroje boli zaradené k 1. stíhacej a 1. technickej letke 11. slp. Po zmene politickej orientácie boli ďalšie objednávky lietadiel MiG-29 zrušené. Na jar 1990 sa lietadlá MiG-29 česko-slovenského letectva prvýkrát zúčastnili cvičenia v polovici roku boli zaradené do pohotovostného systému PVOS.
Česko svoje stroje v júli 1994 vyradilo zo služby a začalo rokovania o ich predaji. V decembri 1995 vymenilo všetkých svojich 10 MiGov-29 do Poľska za 11 vrtuľníkov PZL W-3 Sokół vybavených pre leteckú záchrannú službu, pretože jedinú súpravu na rozsiahlejšie opravy získalo pri delení ČSFR Slovensko. Lietadlá MiG-29 boli do Poľska dodávané medzi decembrom 1995 a januárom 1996.

MiG-29 na Slovensku
Stíhačky MiG-29 tvoria základ Vzdušných síl Slovenskej republiky. V súčasnosti vlastní slovenské vojenské letectvo 21 lietadiel tohto typu. Z toho 10 modernizovaných MiGov-29AS a dva modernizované cvičné MiGy-29UBS plus osem nemodernizovaných stíhacích MiGov-29A a jeden cvičný nemodernizovaný MiG-29UB. MiGy-29A a MiG-29UB sú odstavené a momentálne sa nepoužívajú. Modernizácia strojov, ktorá bola vykonaná v spolupráci s výrobcom lietadiel ako aj viacerými západnými spoločnosťami bola vykonaná medzi rokmi 2005 a 2006 v leteckých opravovniach Trenčín. Stroje boli vybavené modernými komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Mimo iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Odhaduje sa, že po modernizácii ich budú slovenské ozbrojené sily využívať až do roku 2029 alebo až 2040.[1] 12 modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), ktoré navyše prešli aj zmenou kamufláže, boli formálne odovzdané armáde 29. februára 2008 na letisku Sliač.[2] Po pár nadzvukových letoch sa nová tzv. „digitálna kamufláž“ začala na namáhaných miestach olupovať.[3]
Slovenské stíhačky MiG-29 po rozdelení:
MiG-29A: 7501, 8003, 8605, 9308, 5113, 5515, 5817 (nemodernizované) a 3709, 3911 (modernizované na MiG-29AS)
MiG-29UB: 4401 (nemodernizovaný)
Slovenské stíhačky MiG-29 z Ruska 1. deblokácia:
MiG-29A: 0820, 2022 (nemodernizované) a 0619, 0921, 2123 (modernizované na MiG-29AS)
MiG-29UB: 1303 (modernizovaný na MiG-29UBS)
Slovenské stíhačky MiG-29 z Ruska 2. deblokácia:
MiG-29A: 6829, 6930 (nemodernizované) a 6124, 6425, 6526, 6627, 6728 (modernizované na MiG-29AS)
MiG-29UB: 5304 (modernizovaný na MiG-29UBS)
Zničené MiGy-29:
2022 – požiar motora
6829 a 6930 – zrážka 6. 11. 2002 o 20:45 hod.; mjr. Ing. Marián Katuška † (6829)

Nasadenie v boji
Irak, Operácia Púštna búrka (Irak, 1991)
Čečensko, (Rusko, 1994)
Bosna, Operácia Rozvážna sila (Srbsko, 1995)
Kosovo, Operácia Spojenecká sila (Srbsko, 1999)
Etiópia vs. Eritrea (Eritrea, 1999)

Verzie
9-01 – predprodukčný model.
MiG-29A (Fulcrum-A) – prvý produkčný model, prototypy zahŕňali tri nepatrne odlišné modely s rôznymi variantmi predného podvozku, kýlu a úpravy smeroviek.
MiG-29AS – Slovenskom vylepšená verzia MiGu-29A (vylepšená avionika).
MiG-29UB (Fulcrum-B) – dvojsedadlová cvičná verzia (bez radaru).
MiG-29UBS – Slovenskom vylepšená verzia MiGu-29UB (vylepšená avionika).
MiG-29S (Fulcrum-C) – vylepšená jednosedadlová verzia so zväčšeným trupom, novou avionikou a možnosťou niesť viac paliva.
MiG-29KVP – prototyp MiGu-29K, ktorý bol vytvorený na otestovanie vzletu za pomoci katapultu a dopadového podvozku. Môže byť tiež použitý ako cvičná verzia pre MiG-29K.
MiG-29K (Fulcrum-D) – námorná jednosedadlová viacúčelová verzia určená pre lietadlové lode, projekt bol po skúškach zrušený, MiG-29K bol však zase predstavený počas MAKS-u 2007.
MiG-29KU – cvičná verzia MiGu-29K s modifikovaným nosom, pridaním oddeleného kokpitu pre inštruktora dopredu a vzadu s normálnym kokpitom; zrušené (teoreticky možno obnovené).
MiG-29B – dvojsedadlová verzia; detaily neznáme.
MiG-29UBT – dvojsedadlová útočná (bojová) verzia pre špeciálne operácie.
MiG-29SD – exportná verzia MiGu-29S.
MiG-29SE – exportná verzia MiGu-29S s novou ECM rušičkou.
MiG-29N – exportná verzia pre Malajziu, podobná verzii MiG-29SD, ale optimalizovaná pre vzdušnú obranu, pridaný systém doplňovania paliva počas letu, vylepšené komunikačné vybavenie, navigačné systémy a motory.
MiG-29UBN – dvojsedadlová exportná verzia pre Malajziu.
MiG-29SM – vylepšený MiG-29S s možnosťou tankovania počas letu, zvýšenou nosnosťou a schopnosťou niesť vylepšené strely vzduch-vzduch, ďalej TV obrazovka kompatibilná s navádzanou bombou KAB-500KR alebo strelou Kh-29T, tiež schopná niesť strely Kh-31A a Kh-31P.
MiG-29SMT – zlepšená verzia MiGu-29SM s vylepšeným kokpitom, avionikou a zväčšeným doletom.
MiG-29SMT-2 – druhý stupeň modernizácie pre exportné modely. Poskytuje nový radar, zlepšené motory, upravené ECM vybavenie, digitálny fly-by-wire kontrolný systém letu a kompatibilitu s početnými zbraňami vzduch-vzduch a vzduch-zem.
MiG-29SMTK – námorná verzia, ponúknutá Indii obsahujúca skladacie krídla, dopadový podvozok a vylepšené navigačné systémy.
MiG-29M (Fulcrum-E) – vylepšená verzia s kontrolou fly-by-wire, zlepšenými motormi, modifikovaným chvostom a krídlami, upraveným krytom kokpitu a schopnosťou niesť navádzanú muníciu (inteligentné zbrane).
MiG-29MaE, MiG-29MEh, MiG-29EM – exportné verzie MiGu-29M.
MiG-29MR – prieskumná verzia MiGu-29M.
MiG-29UM – dvojsedadlová cvičná, bojaschopná verzia MiGu-29M.
MiG-29M2 (Fulcrum-F) – dvojsedadlová verzia MiGu-29M.
MiG-29OVT – verzia s vektorovým ťahom (ľudia si ju často mýlia s MiGom-35 alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).
MiG-33 – zrejme nová exportná verzia MiGu-29M.
MiG-35 – vylepšený MiG-29M2, zameraná primárne na exportný trh (často mýlená s MiGom-29OVT alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).