z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jakovlev Jak-7 bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo počas druhej svetovej vojny z prototypu I-26. Línia tohto stroja však bola rozdelená – v prvej línii vzniklo stíhacie lietadlo Jak-1 a následne Jak-3, druhá línia sa odvíjala od cvičného variantu dvojmiestneho UTI-26, z ktorého vznikol Jak-7.
Vznik a vývoj
V septembri 1941 bolo rozhodnuté evakuovať hlavný závod, ktorý vyrábal lietadlá Jak-1 z Moskvy na Ural. V tom čase viazli dodávky stíhačiek Jak-1 z továrne na Sibíri, preto bolo rozhodnuté, že sa pre bojové účely využijú aj dvojmiestne cvičné stroje UTI-26, ktoré boli premenované na Jak-7V. Na jeseň roku 1941 boli tieto lietadlá modifikované na jednomiestne jednoducho tak, že zadný pilotný priestor bol zakrytý neprehľadným materiálom a bola nainštalovaná plná výzbroj, ako u Jak-1. Od tej chvíle sa robustnejší Jak-7 vyvíjal ako diaľková stíhačka. V roku 1942 začalo dochádzať k úpravám, pri ktorých vzrástla rýchlosť na 610 km/h a dolet na 830 km.
Technické údaje
Charakteristika: jednomiestne stíhacie a bombardovacie lietadlo.
Pohonná jednotka: motor Klimov VK-105PF s výkonom 927 kW.
Výzbroj: kanón kalibru 20 mm strieľajúci osou vrtule a dva guľomety kalibru 12,7 mm nad motorom, prípadne dve 100 kg bomby alebo šesť rakiet kalibru 82 mm pod krídlom
Rozpätie: 10,00 m
Dĺžka: 8,47 m
Nosná plocha: 17,15 m²
Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 480 kg
Vzletová hmotnosť: 3 010 kg
Maximálna rýchlosť: 610 km/h
Dostup: 10 200 m
Dolet: 830 km