z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

M1911 je samonabíjacia pištoľ americkej výroby so spúšťovým mechanizmom typu single-action. Jej konštruktérom bol John M. Browning. Americká armáda ju používala ako štandardnú bočnú zbraň od r. 1911 do r. 1985. Bola používaná počas prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny a vojen v Kórei a Vietname.
M1911 je najznámejšia vďaka v tej dobe výnimočnému designu záveru, ktorý bol hojne kopírovaný a dnes sa používa v takmer všetkých moderných pištoliach.
História
Začiatkom 20. storočia hľadala americká armáda pištoľ s väčším kalibrom, vhodnejšiu pre boje v džungli vo filipínsko-americkej vojne. Dovtedy používané strelivo .38 Long Colt sa ukázalo ako málo účinné. vo finálnom kole výberového konania sa rozhodovalo medzi designom od Savage, Coltu a DWM, vo všetkých prípadoch sa jednalo o samonabíjacie pištole s muníciou .45 ACP. Koncom roku 1910 v poslednom teste vyhral Colt.
Pištoľ bola formálne prijatá do armády 29. marca 1911 a začala sa teda označovať ako M1911 (Model of 1911). Pôvodne bola vyrábaná iba spoločnosťou Colt, zvýšený dopyt v prvej svetovej vojne spôsobil rozšírenie výroby do štátom vlastnenej Springfield Armory. Skúsenosti z prvej svetovej vojny viedli k vytvoreniu variantu M1911A1.
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna a roky, ktoré jej predchádzali, vytvorili veľký dopyt po tejto zbrani. Počas vojny sa v USA vyrobilo zhruba 1,9 miliónov kusov. Pred vojnou sa menšia časť koltov M1911A1 vyrábala v nórskej zbrojovke Kongsberg Vaapenfabrikk pod názvom «Kongsberg Colt», počas nemeckej okupácie produkcia pokračovala a nemecké vojská zaradili túto zbraň do svojho arzenálu.
Po druhej svetovej vojne
V roku 1945 vláda rozhodla, že ďalšie M1911 sa už pre armádu nebudú objednávať a tieto pištole sa budú len renovovať s už existujúcimi súčiastkami. M1911 zostala najpoužívanejšou pobočnou zbraňou a bola používaná dokonca aj počas druhej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Od roku 1985 sa začala v americkej armáde nahrádzať Berettou 92F, aj kvôli tlaku NATO na zjednotenie munície na NATO štandard 9mm Luger. Kvôli nižšej zastavovacej schopnosti bola však adopcia Beretty 92F v niektorých jednotkách zastavená.
Súčasnosť
Dizajn M1911A1 je preferovaný množstvom policajných SWAT jednotiek po celých Spojených štátoch. Veľa vojenských organizácii a policajných zborov aj mimo USA používa (často modifikované) M1911A1 pištole, pretože uprednostňujú väčšiu zastavovaciu schopnosť .45 ACP a vynikajúce ovládanie zbrane pri boji zblízka. V civilnom sektore je pištoľ rozšírená vďaka ľahšej možnosti skrytého nosenia (má tenký zásobník).
Varianty
M1911A1 – zvýraznenie predných mieridiel, skrátená spúšť, zaoblená zadná časť rukoväte, predĺženie ostrohy na rukoväti (tzv. «bobrieho chvosta»). Vnútorné časti boli ponechané bez zmien a súčiastky sú voľne zameniteľné s pôvodnou verziou.
M15 – dôstojnícka verzia, tvarovo totožná s M1911A1.